Vietnamka

Pravdaže netvrdím, že sú takí všetci do nohy, lebo aj každý Slovák či Slovenka sme iní. Ale keďže som nedávno opísala rozprávkové bytosti, aké stretávam v práci, dodávam teraz, že na to, aby človek stretol rozprávkovú bytosť, ani nemusí chodiť do práce: stačí aby zašiel do zastrčeného obchodíka na sídlisku. V takom som objavila jednu rozprávkovú Vietnamku, keď som pre svokru hľadala a konečne našla jediné vyhovujúce papučky, ktoré nemali v riadnych obchodoch ani v zdravotníckych potrebách. Na druhý deň som tam zobrala mamu, lebo sa mi videlo, že také papučky by mohli byť dobré aj jej.

V zastrčenom obchodíku zašlého sídliskového obchodného domu, takého, po akom dnes asi ani pes v psie budy neštekne, a zájdete tam len omylom alebo keď ste fakt v núdzi, v mini obchodíku prepchatom stojanmi, škatuľami, bez denného svetla – objavila som jedno malé Vietnamské slniečko, ktorému to všetko, čo by asi vadilo mne, nevadilo ani trochu, a ktoré sa asi dokáže usmievať na všetkých a pre všetko. Z úcty k tomu širokému úsmevu kúpili sme tam pre mamu okrem papučiek ešte aj svetrík, tričko, a dokonca aj sukňu (svetrík a tričko sa napriek dešpektu k ázijskému tovaru hodili a ešte aj dobre vyzerali, a sukňu Vietnamské slniečko vyhrabalo odkiaľsi zozadu, vyzerala neutrálne, mala senzi gumičku na páse takže nebude robiť prieky ako zips, keď budeme chodiť po lekároch, no budem ja pre jedenásť eúr pol dňa šiť?)

Keď sme pri tom šití: za študentských čias som si dokázala ušiť kabát, tricka, vetrovku, lyžiarsku kombinézu, topanky, šaty na svadbu aj plavky (lebo v obchodoch nebolo nič a bída naučila Dalibora housti), ale teraz, keď mám moju Tojotku čo len zo skrine vytiahnuť, ježia sa mi vlasy. Vietnamské slniečko však malo v rohu obchodíka šijací stroj, pravítko a krajčírsku kriedu: sukňa dlha? skdatime, hnet, sadalmo, nis neplatit.

„A prečo ste prišli z Číny až sem, a je vám tu dobre?“ pýta sa jej moja mamuška (lebo keď je človek celý život zvedavý, po osemdesiatke je zvedavý dvojnásobne). „Mami“, – hovorím jej potichšie – „pani asi nebude z Číny“, a pozerám jedným očkom, či sme Vietnamské slniečko nejako neurazili, veď aj ja sa v Egypte fučím keď mi povedia že som Ruska.

Ale Vietnamské slniečko sa len ešte viac usmeje, pohybom ruky naznačí šikmé oči a povie „to nic teta, my vseci dovnaki“, a ešte dodá, že u nás je lepšie, lebo tam, odkiaľ pochádza, je veľmi horúco. Moja zvedavá mamuška sa v zápätí ešte dozvie, že Slniečko má pre našincov ešte aj zrozumiteľne znejúce meno „Alenka“. A aj keď sme asi všetci rovnakí aj my pre Vietnamcov, Slniečko na druhý deň presne priradí moju tvár ku skrátenej sukni 🙂

Žijú medzi nami, zvykli sme si, aj keď tam, kde chodíme tráviť voľné chvíle, ich stretneme málokedy. Ich lacne oblecenie sa nám niekedy hodia. Občas si ponadávame, že už niet poriadneho obchodu, len samé ázijské šmejdy. Ich slovenčina nám znie smiešne. Lenže – čo za odvahu a húževnatosť musia mať ľudia, ktorí sa pustia do takého ďalekého sveta, inej kultúry, podnebia, úplne iného jazyka, zanechajú rodný kraj a mnohých svojich blízkych nikdy viac neuvidia. Viem niekoľko cudzích jazykov – ale niektoré mi znejú tak, že by som sa ich nechcela učiť ani omylom.

Nie, nemám v pláne zovšeobecňovať, ani slepo do neba chváliť. Ale ani hádzať všetkých do jedného vreca. Veď ani ja nedovolím, aby ma hádzali do jedného vreca s – no veď viete, aké čudá musí niekedy uniesť naša rodná hruda. A aj ja sa veľa usmievam, takže viem presne: tešme sa z maličkostí, z toho že sme zdraví. Tešme sa ak máme peknú prácu, a svojich blízkych pri sebe: veľa ľudí to šťastie nemá. A tešme sa z rozprávkových bytostí (aj z tých najobyčajnejších, a nech majú akúkoľvek farbu tváre a oči šikmé a či iné).

Zasluzena dovolenka

16.06.2014

Minule som sa vybrala do neďalekého marketu. Slnko už dávno zašlo. V diaľke už bolo vidno črtajúci sa obrys nedočkavého mesiaca. Čajky tancujúce v rytmoch roztopašného vetra akoby niečo hľadali, detske hry. Vo vzduchu bolo cítiť sladkastú vôňu zrejúcich pomarančov, ktorú miestami prerážal pach baranieho mäsa. Čas večere. O malú chvíľu tma padne až k nohám a len [...]

Na Garde

13.06.2014

Už len necelý týždeň ma delil od jarných prázdnin. Bola som nedočkavá, no nie kvôli prázdninám, ale kvôli dlho očakávanému dňu, ktorý sa blížil. Ten deň však nebol obyčajný, mali sme naplánovanú cestu do Bratislavy. Mojím dôvodom na radosť bola moja sestra s ktorou sme sa prvýkrát odlúčili na dlhšie ako na mesiac. Bolo to pre mňa ťažké ako určite myslím pre [...]

Na jednom koncerte

09.06.2014

Skús si predstaviť svoju mamku na pódiu. Skús si ju predstaviť na tom pódiu spievať. Nemusí byť ani sama, môže mať okolo seba kamošky, sexy zeny. Zaujímava predstava, však? A teraz si tam skús predstaviť svoju starú mamu. Aj s jej kamoškami. Vyštafírovanú, dobre naladenú s notami v rukách a podupujúcou nohou do rytmu hudby. Ešte krajšia predstava. Pre niektorých ľudí [...]

bocian biely

VIDEO: Streľba na bociana šokovala Oravu. Mláďatá zachraňujú ochranári aj obyvatelia dediny

19.06.2025 16:17

Aj napriek rýchlemu zásahu ochranárov a veterinárov sa operenca nepodarilo zachrániť.

fico

Politológ Koziak: Ficove vyjadrenia o neutralite Slovenska sú demagógiou a šírením strachu

19.06.2025 16:07

Robil to pri covide, robil to pri utečencoch a teraz vytiahol svetovú vojnu, čo je niečo, čo môže u mnohých ľudí vyvolať strach.

Ján Hargaš

Poslanec Hargaš bol na výsluchu, podali na neho trestné oznámenie za ohováranie v súvislosti s haciendou v Sebechleboch

19.06.2025 15:50

Z obsahu trestného oznámenia podľa jeho slov totiž vyplýva, že niekto v pozadí tejto haciendy v Sebechleboch sa cíti dotknutý.

SR Kolačkov zosuv osada obec MŽP sťahovanie POX

Nestabilný svah pri Starej Ľubovni ohrozuje obyvateľov, presťahovať sa musí 550 ľudí

19.06.2025 15:41

Pre zosuv ešte vo februári vyhlásili v obci mimoriadnu situáciu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 13
Celková čítanosť: 33909x
Priemerná čítanosť článkov: 2608x

Autor blogu

Kategórie