Mala Evicka

Táto počítačová adventure hra pojednáva o tom, aké nástrahy čakajú na dve baby, ktoré si kúpili nové auto a idú si vybaviť značky. Láskavý čitateľ sa isto zdrží istých komentárov týkajúcich sa popierania rodovej rovnosti – niečo na spôsob „to je tak, keď dve sliepky vybavujú to, v čom sa vyznáme iba my, páni tvorstva“. 🙂

Lebo aby ste vedeli, my s dcérou sme sa na to dôkladne pripravili, zistili sme si na internete, čo budeme potrebovať k prihláseniu nového auta a že už netreba obhliadku. Aké sú úradné hodiny. Tiež sme sa naučili naspamäť koľko má vozidlo Wattov a ako sa presne volá :). Z televíznych novín, kde ukazovali 3-4 hodinové rady, sme vedeli, že to nebude ako med lízať, a preto sme sa snažili eliminovať všetky nežiadúce efekty, ktoré nás môžu pri našej misii stretnúť.

Play game :

8.15 – výbeh z domu, náskok do auta s fasciklom všetkých papierov – smer dopravný inšpektorát. Parkovanie pred DI. Parkovanie neúspešné. Napriek tomu, že v budove sídlia osoby v doprave najkompetentnejšie – parkovisko pripomína trh v Márákeši. Auta stoja, kde sa dá, miestami aj kde sa nedá. Naše auto vykličkuje von bez trestného bodu. Nachádzame malú uličku bokom a vchádzam prednými kolesami na trávnik do takej jamy. Inde sa nedá.

8.25 – vbeh do nevyvetraných útrob DI plného nervóznych chlapov. (Kto videl Policajnú akadémiu, môže si predstaviť ono krásne tango v gay bare – ta – tára -tata-tááá).

Na krásnom user friendly automatickom rozdeľovači agendy trháme číslo 78. Aktuálne je u okienka číslo 43. Máme dosť času, tak začíname študovať poslednú vec, ktorú sme dajako nezistili, a to je poplatok. Ohľadom neho je tu asi 4-5 násteniek so spleťou rôznych druhov áut, s prívesom, bez prívesu a rôznych sadzieb. Spočiatku to vyzerá, že to bude 66 €, ale neskôr to argumentami prebije nástenka s dvoustovkou. Pre istotu je všade napísané, nech ľudia nič neplatia, až po odovzdaní papierov. Asi sú aj ostatní zmätení. Idem sa pre istotu pokorne spýtať pani, ktorá pri okienku momentálne nikoho nemá. „Poplatky sa platí až potom“ – blysne na mňa očami, a nezabudne mi pripomenúť, že otázky jedine s aktuálnym poradovým číslom. Som jej vďačná a dávam tej milej osôbke za odmenu jeden zo svojich životov … My sme sa tak vnútorne psychicky stotožnili so sumou 200 €. Keďže čísielka naskakujú v určitom intervale, máme čas zistiť, ako ich zaplatíme. Po ceste zo schodov zisťujeme, že nemusíme kupovať kolky. Wooow pokrok je tu, majú tu mašinky na poplatky ! Ale žiaľ nie na karty… Body dole !!!

8.35 – rátame hotovosť a nemáme dosť. Ale máme každá asi 3 karty. V tom momente sú nám na …nič. Ale chceme, že by nás nič neprekvapilo a tak hľadáme niekde na budove nalepený bankomat, keďže toľko ľudí tam potrebuje toľko peňazí. EE. Toľko pokroku zasa nemôžem chcieť. Vybehujeme von z budovy, vychádzame z našej parkovacej jamky a ideme do najbližšieho bankomatu. Nedá sa uňho zaparkovať. Tak blikám ako vianočný stromček a dcéra vybehuje. Samozrejme bankomať pľuje stovky. Máme cca 230 €.

8.50 – naša jamka je zaplnená iným motorovým vozidlom. Trh v Marakéši na oblecenie sa zaplnil ešte dramatickejšie. Hľadáme a nachádzame miestečko v jednom dvore. Ach, koľko krásnych zákutí má naše mesto ! Len aby teraz neprišli smetiari ! Prišla by som o jeden život.

9.00 – vbiehame do budovy. Okrem chlapov, ktorí zjavne nepoužívajú perspiranty, a chcú si urobiť zmeny okolo svojich tátošov, tam pribudli aj poľovníci so zbraňami. Zrejme aby nevyplašili srnky, tiež nepoužívajú žiadnu pre nás spásonosnú chémiu. Tak sa praceme k okienku, ktoré nejde otvoriť, aspoň pre ten pocit …. 🙂

9.15 – blíži sa naše číslo. Na displeji síce nefungujú niektoré nožičky, takže čísla vyzerajú bizarne, ale toto bude určite naše ! Pani je zlatá, ma krasne topanky a šaty a vzhľadom na našu dôkladnú prípravu nás nič neprekvapí. Máme všetko za 3 minúty až na jednu vec. Poplatok je vraj 250 €. Je treba ho uhradiť v tej múdrej škatuľke. Zrada ! Nepriateľ nás dostal !

9.25 – vychádzame autom z dvora a rútime sa k nášmu bankomatu. A časová slučka. Nie je kde zaparkovať. Zapínam vianočný stromček. Dcéra vybehuje. Pribehuje. Naskakuje. Rútime sa naspäť. Zvoní mi telefón, ale kabelky máme vzadu. Obiehame marakéšsky trh a parkujeme rovno tam, kadiaľ chodia smetiari. Číslo na mobile mi silno pripomína policajné. Volám naspäť, ale nikto neberie. Mám také nutkavé pocity, že s poplatkom nie je niečo v poriadku. Radšej neplatíme a ideme k okienku. Pani je zasa zlatá a chudinka nešťastná, že nám povedala zlú sadzbu, že platíme iba 200 €. Jej tvárička sa rozjasňuje, keď počuje, že sme ešte nezaplatili.

9.40 – hra sa blíži ku koncu. Ideme k tej zlatej mašinke, ktorá zjednodušuje živoť toľkým ľuďom. Ale len niekedy a len niekomu. GRRRRRRR ta debilná škatuľa neberie stovky, ale iba päťdesiatky !!! Proste nerešpektuje svojho väčšieho brata bankomata.

9.50 – už len peši vybehujeme cez ulicu a park tie nešťastné papiere zmeniť. Nepriateľ to ale zrejme o nás vie a tak pripevnil na potraviny aj druhý obchodík ceduľu „Peniaze nerozmeňujeme !!!“ s tromi vykričníkmi. Také hry sa mi vonkoncom nepáčia a asi sa vrátim k Tetris. Ale ako v každej rozprávke dobro zvíťazí nad zlom. Je tam ešte jedna Optika, kde žije dobrý duch, ktorý nám pomôže a peniaze rozmení.

10.00 – beh cez prekážky, okolo kameňa, motajúcich sa dôchodcov s psíkmi bez straty života do budovy zeleného terminátora.

10.15 – misia splnená, GAME OVER !!!